ponoska.sk

Pametam si ze mi vsetci hovorili, ze pervitin neni nic hrozne, ze to je uplne lahka droga a vazne som tomu uverila!!! a tak som zacala. hrozne sa mi to pacilo, nemozem povedat ze nie, prekecala som cele noci citila som sa super, chodila som na diskoteky, citila tu hudbu a vsetko, bolo to fakt super. ale toto mi vydrzalo asi 3 mesiace. potom som uz nepremyslala nad hudbou a nad stavmi. len som si prekryvala dojazdy alebo sa nervacila. bola som nervozna odporna. s frajerom sme sa stale hadali, hrozne som ho vyuzivala a ak mi nechcel dat peniaze tak som mu este vynadala. potom zacal aj on. neviem ci preto ze sa uz nemohol na mna pozerat alebo preto aby ma pochopil ale viem ze urcite koli mne... no a potom uz to islo naozaj prudko dolu vodou. zacali sme si to slahat a chalan chcel zacat predavat ale to nam nevyslo tak sme to skusili tak, ako to urcite pojde. a tak som zacala spavat s dilermi a ich kamaratmi. doma som uz nebyvala, vecinou som bola u frajera a ak sme sa pohadali, co bolo dost casto tak som spala bud u kamaratov alebo vonku. s frajerom to uz bolo uplne najhorsie. uz sme po sebe len vrieskali a bili sa. nahanacky s nozikom po byte, ci vysenie za nohy z balkona bolo na dennom poriadku... no a nakoniec uz len depresie, hadky, nervozita, plac.... nic viac som nemala. a prave vtedy, ked uz som myslela ze nic pekne na svete neni, pomohol mi moj strazny anjelik- moja mama. mala som vtedy 17rokov. zamkla ma doma. pobila som sa s nou aj s otcom. nevedela som co mam robit, chcela som skocit z okna. zavolala zachranku. prisli v celej parade aj policajti a hasici... odvliekli (-doslova odvliekli) ma na psychiatriu, z ktorej som potom isla na liecenie. najprv som utekala robila zle, nespolupracovala, ale potom som to pochopila. otvorila som si oci a zbadala som to bahno, ten humus do ktoreho chcem utiect a vtedy sa vo mne nieco zlomilo. uz som to nechcela. teraz som rok cista, navstevujem centrum, chodim na kluby a dufam ze uz sa k tomu nikdy nevratim...