ponoska.sk

Mohol si tu ešte stále byť, keby nebol ten skurvený fet

Čo berie ľuďom životy, čo vzal ti celý svet

Mal si toho ešte toľko pred sebou, bol si tak mladý

Prečo je to tak, že človeka tak náhle život zradí

Spomínam na Cantos, na to ako si to tam mal rád

Bol si pre chalanov všetko, bol si ich malý brat

Každý, kto ťa poznal vie ako si sa vedel krásne smiať

Ako mohol ten hore niečo tak úžasné nám vziať?

Sníval si o čistom živote, o rodine, o synovi

Mal si tak krásne plány, no osud ti to nedovolil

V ten deň, keď si sa prebral z kómy, keď si otvoril oči

Rozkvitla lúka, všetko bolo super, svet sa znovu točil

No nebol to ani mesiac a ty si ich zavrel zas

A vtedy zhorela aj tá posledná nádej v nás

Všetko prišlo to tak strašne rýchlo…

…a potom už len ticho… Len pocit, že už nechcem svoj život, bože… prosím, vezmi si ho!

…a zopár obrazov pred mojím objektívom…

Tvoja sestra plačúc v tvojej izbe leží

Ako princezná z rozprávky zajatá vo veži

Zamknutá v hradbách smútku, vo svojom žiali

A víly vôkol veže už len smutnú pieseň hrali

Matew ticho sedí v kresle, pozerá von oknom na nebo

Vidieť na ňom, že snáď najradšej by išiel za tebou

Zrazu všetky jeho hlúpe problémy úplne stratili zmysel

Všetko mohlo byť inak, keby… keby snáď ku tebe prišiel…

Killy… Tomu možno dávno do krajiny emócii a citu zhorel most

No i tak som na ňom videla, že nieje mu to jedno, že má dosť

A potom Janko zo slovami: “áno, stalo sa to zas…

Zas som nebol tam, kde som mal byť v správny čas…”

Všade znejú výčitky…